reklama

Historické paralely

Vždy som sledoval politiku, trpezlivo, no s emóciami som oddeľoval zrno od pliev a vo všetkom snažení a konaní ľudí som chcel vidieť skôr to pozitívne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Som zvyknutý pozorne počúvať (to sa od učiteľa vyžaduje), aby som pochopil zmysel počutého a tiež som zvyknutý písať gramaticky správne, alebo sa o to aspoň snažiť (tak ma to učili moje učiteľky slovenského jazyka). Ctím si slovenský jazyk a od našich politikov, najmä „národniarov“, čo sa pasujú za jeho jediného povolaného ochrancu, očakávam kultivovaný a zmysluplný prejav. No namiesto toho často vstupujú do môjho života násilne a nepozvaní so svojimi jazykovými kreáciami a slovnou ekvilibristikou plnou zloby, pohŕdania, pokrytectva i nenávisti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sú ľudia, čo nahromadený stres vykričia z plného hrdla a zbavia sa negatívnej energie takej škodlivej pre ich telo i dušu. Ja k nim, bohužiaľ, nepatrím. Keď sa môj mozog „nasýti“ negatívnych vnemov, akými sú hlúposť, arogancia, nekompetentnosť či pokrytectvo, musím sa z toho vypísať. Zistil som to len nedávno, a to v súvislosti so štrajkom učiteľov, čo sa rozhorel v januári tohto roku. Bolo pred voľbami a mnohí (najmä smerovoliči) ho považovali za nevhodne načasovaný, čo sa prejavilo v nervozite mocných opäť sa uchádzajúcich o moc. Výsledkom bolo veľa výrokov a vyhlásení, z ktorých mnohé sú dnes súčasťou ľudovej slovesnosti. Jedným z nich bol aj výrok premiéra tejto krajiny z 22. januára 2016: „My vieme niečo urobiť pre učiteľov, ale očakávam, že aj oni niečo urobia pre štát.“ Premiérova „akcia“ vyvolala nádhernú „reakciu“ – hromadu otvorených listov, ktoré mu učitelia poslali z celého Slovenska, aby mu poskytli dôkazy o svojej práci i o nezmyselnosti jeho výroku. Vtedy som mu tiež napísal otvorený list nasledovného znenia, na ktorý som, pochopiteľne, nečakal žiadnu odpoveď:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Vážený pán predseda vlády. V jednej zo svojich kníh som mojim čitateľom priblížil príbeh francúzskeho kráľa Ľudovíta XI., ktorý sa zapísal do histórie ako osobnosť plná rozporov. Nezastavil sa pred ničím. Mal odvahu vystúpiť proti všetkým tým, ktorí sa búrili proti jeho vláde. Nerozpakoval sa nad tým, keď mal zradiť spojenca, ak mu z toho plynul nejaký úžitok. Nebol rytierom v pravom slova zmysle. Žil v dobrovoľnej samote obklopený len tými, ktorým dôveroval, odkázaný na ich pochlebovanie. Voči predstaviteľom vysokej šľachty, a najmä voči princom kráľovskej krvi vystupoval veľmi nepriateľsky. Bál sa ich? Možno. Uvedomoval si ich silu, ambície, dravosť, túžbu po moci. Videl v nich sokov, ktorí ho mohli pripraviť o to, po čom toľké roky sám túžil. Miloval intrigy. Bol vždy v strehu. Držal sa rady, ktorú mu poskytol jeho priateľ: »Rozdeľte svojich nepriateľov, dočasne splňte požiadavky každého z nich a potom ich rozdrvte jedného po druhom bez toho, aby ste im poskytli možnosť spojiť sa.« Zásada divide et impera (rozdeľuj a panuj) sa odvtedy stala základom jeho postupu voči všetkým, čo sa rozhodli vzoprieť jeho moci a ambíciám. Svojim nepriateľom poskytoval najskôr záruky, potom ich rozdelil a záruky zrušil. Jediné, čoho sa bál, bola smrť, a preto sa snažil jej príchod čo najviac oddialiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Francúzsky kráľ Ľudovít XI. prezývaný svetový pavúk
Francúzsky kráľ Ľudovít XI. prezývaný svetový pavúk (zdroj: anonymný autor z 15. storočia)

Prečo som sa rozhodol začať svoj list práve týmto príbehom? Vysvetlenie je jednoduché. Máte ambíciu správať sa ako Ľudovít XI. a využívať veľmi rafinovane voči učiteľom jeho politiku machiavellizmu, charakteristickú zákernými a bezohľadnými spôsobmi na dosiahnutie vlastného politického cieľa. Podobne ako on sa bojíte smrti, tej politickej, a preto sa snažíte v duchu vyššie spomínanej filozofie rozdeliť učiteľov na tých, čo štrajkujú (teda sú zlí, nezodpovední, čo sebecky vzali za rukojemníkov deti a ich rodičov) a tých, čo neštrajkujú, a preto si zaslúžia Vašu verejnú úctu a vďaku. Chcete vyvolať rozkol v učiteľských radoch. Kde beriete istotu, že tých, čo z rôznych dôvodov nevstúpili do štrajku, Vaša chvála skutočne poteší? Na škole, kde pôsobím, učitelia, čo vstúpili odhodlane a s veľkým zanietením do boja za presadenie našich legitímnych požiadaviek, poďakovali kolegom, čo zostali v škole v obmedzenom režime za to, že za nich učia, a tí druhí zasa bez váhania poďakovali svojim kolegom za to, že za nich bojujú. Kto z nich je teda dobrý a kto zlý? Tieto dva tábory, napriek Vašim snahám a snahám Vašich služobníkov nie sú v antagonistickom postavení. Vaše výroky a zarputilé odmietanie ich požiadaviek, čo sa nehodia do Vášho predvolebného scenára, ich zjednocujú. Zabúdate na jedno, že učitelia sú zvláštna skupina ľudí. Všetci sú vysokoškolsky vzdelaní, majú svoj názor a nemajú problém poslúchať autority (tie skutočné). Sú nekonečne trpezliví, pracovití, zanietení a vytrvalí. Musia takí byť, ak majú učiť. Bez toho by to nešlo. A okrem toho majú vplyv. Na žiakov i rodičov. Vážený pán premiér, som rovnako starý ako Vy. Do školy som prvý raz vstúpil v roku 1970 a promoval som v roku 1987. Sedemnásť rokov boli neoddeliteľnou súčasťou môjho života desiatky učiteľov, ktorí zo mňa spravili vzdelaného a rozhľadeného človeka. Som im za to nesmierne vďačný. Od roku 1987 až doteraz som vstúpil do života mnohých žiakov aj ja a či sa to niekomu páči alebo nie, stal som sa súčasťou ich spomienok. Nie raz ste sa verejne vyjadrili, že môžete učiteľom pozerať priamo do očí. Aj tým svojim?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po napísaní týchto riadkov sa mi vtedy uľavilo. Vďaka vyššie citovanému listu som konečne našiel liek, východisko, riešenie, ako nedovoliť politikom zatemniť mi mozog a dostať ma do stavu letargie, apatie či nezáujmu o veci verejné. Otestoval som si to dnes na výroku Antona Hrnku, ktorý uviedol v rozhovore pre SME: „Poviem to na rovinu. Slovenská televízia nemôže organizovať štrajk 200 učiteľov a robiť z toho hlavnú správu. Keby sa celý ten ansámbel, ktorý tvorili dve percentá zo všetkých učiteľov, nedostával pravidelne na obrazovku, nikdy by sa nevytvoril dojem, že je tu nejaký štrajk učiteľov." V tomto okamihu nie je dôležité, že Anton Hrnko je podpredsedom strany, ktorá kedysi za „ministrovania“ Jána Mikolaja naštartovala reformu (deformu?) školstva a ktorá dnes opäť „vládne“ tomuto rezortu a má ambíciu spustiť (opäť) najväčšiu školskú reformu za posledných dvadsaťpäť rokov (možno sa snaží len urobiť dojem, aby zviditeľnila ten svoj ansámbel, čo ide robiť nejakú reformu). Zarážajúce na tom je, že si do učiteľov doslova kopol vrcholný predstaviteľ strany, ktorá ich má oficiálne pod svojimi ochrannými krídlami, a to v čase, keď svoj štrajk už ukončili. Nechcem analyzovať tento nezmyselný výrok a podliehať zbytočným emóciám. No nedá mi, aby som nepripomenul slová českého herca Miloša Kopeckéhho, ktorý v roku 1987 predniesol nasledovné slová, čo nestratili nič na aktuálnosti: „Odejděte včas, to jest hned, může vám být ještě poděkováno. Neučiníte-li tak sami, z vlastní jasnozřivosti, odejdete sice o něco později, ale odejdete, nepochybujte o tom, stejně, jenže ne už důstojně, nýbrž jako komické figury.“ 

Jaroslav Perniš

Jaroslav Perniš

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

učiteľ fyziky a chémie so záujmom o históriu európskeho stredoveku, čo rád odkrýva zabudnuté príbehy slávnych kráľov a kráľovien z dávnych čias Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu